Princíp pasívnej rekuperácie

Zdroj úspor a čerstvého vzduchu

Rekuperáciou rozumieme spätné získavanie tepla pri vetraní, kedy odvádzaný vzduch z miestnosti odovzdáva energiu vzduchu, ktorý je do miestnosti privádzaný. Pri vetraní oknami k rekuperácii prakticky nedochádza a také vetranie je úplne neekonomické. Nechajme teda okná zatvorené a porovnajme rekuperačné systémy. Základným porovnávacím hľadiskom je účinnosť, udáva sa v percentách a vyjadruje, koľko tepla sa nám vracia späť do miestnosti. Minimálnou požiadavkou je účinnosť nad 50%, za veľmi kvalitné zariadenia sa považujú tie, ktoré vracia viac ako 80% tepla späť. Konštrukčne sa pri rekuperácii používajú rôzne druhy výmenníkov, najbežnejším je výmenník, kde jednou časťou systému kanálikov prúdi vzduch von a druhou dovnútra. Nepremiešajú sa, len si odovzdajú energiu. Tento systém nazývame pasívne rekuperácie.

Môže sa vôbec stať, že je tepla z rekuperácia nadbytok? Áno, môže. Najmä pri pasívnych a nízkoenergetických domov s minimálnymi tepelnými stratami a predpokladom využívania pasívnych ziskov energií napr. oknami na južnej strane v čase slnečného svitu alebo pri varení či zatopení v krbe je v dome dostatočná teplota a nie je treba už ďalej prikurovať spätne získaným teplom – rekuperáciou. V takýchto prípadoch je výhodné teplo „ukladať“.

Základné jednotky určené len na vetranie či vykurovanie touto možnosťou vybavené nie sú, ale jednotky vyššej triedy (pr. Nilan VP18) nám umožňujú efektívne rekuperované teplo ukladať do akumulačnej nádrže. Uložená, lacno získaná energia potom môže ohrievať teplú úžitkovú vodu, alebo neskôr prikurovať (až zájde slnko, vyhasne krb…). Ak chceme dôsledne využívať spätne získané teplo, je veľmi výhodné použitie takejto rekuperačné jednotky s integrovanou akumulačnou nádobou, ktorá umožňuje získané teplo ukladať. Všetko potom riadi inteligentnej regulácie CTS 602 tak, aby celý proces hospodárenia s energiami v dome bol maximálne efektívny.